ZDIEĽAŤ

Život sa vie s nami niekedy poriadne zahrať a zavedie nás na miesta, o ktorých sme ani len nesnívali – veď sú také nevýrazné. No nie všetko malé a médiami neskloňované je nepotrebné vidieť. Živým príkladom je jedna z najvyspelejších krajín v Európe – Luxembursko.

Bývam na dedine, no nie takej slovenskej, ale takej slušnej a peknej.

Domy tu musia byť postavené podľa zákonov – sú určené tvary a aj farby, ktoré smiete použiť. 

Napriek popieraniu kreativity, čím by sa liberáli obháňali, to má niečo do seba. Zachováva to pokoj a pre mňa ako pre minimalistu je to slasť pre oči.

Do centra hlavného mesta sa dostanem po dvoch dňoch. Na prvý pohľad – klasické malé mesto. Ničím zaujímavé, ako Jozef Mak – no nie človek, ale mesto milión. Od tohto názoru sa však odpútam v momente, keď ma nohy zavedú do najstaršej časti mesta, ležiacej v kotline.

001Väčšina obydlí vyzerá dlhodobo prázdna, avšak na pôžitku z pohľadu to neuberá. Najviac však naše pohľady zaujme most, ktorý sa nachádza v pozadí. Vraj je to práve to miesto, odkiaľ väčšina ľudí v krajine pácha samovraždu. Vďaka bohu, v praxi sme to nevideli a tak nám ostáva dúfať, že je to iba nejaká fáma.

012

Ďalšou zaujímavosťou, okrem momentálnych osláv Dňa Európy (na ktorých nechýbal ani jeden stánok prezentujúci krajinu – vlastne, iba okrem Slovenska), boli trhy. Nie však hocijaké, ale hotový jarmok, kde nebola núdza ani o kolotoče. A veru núdza nebola ani o medzinárodný výber – pochutiť ste si dokonca mohli aj na originálnom španielskom dezerte churros.

Mesto je zdobené rôznymi sochami, spomedzi ktorých je najznámejšou asi Socha slobody – nie taká ako v New Yorku, ale podľa mňa ešte krajšia.

019A napokon niečo z obchodného sektoru, ktorým je región taký významný. Zo značiek tu nájdete asi naozaj všetko, či už v strave alebo v obliekaní.

Vysoké ceny? Považujme túto informáciu za hoax.

Komerčné obchody, ale aj menšie, ako napr. potraviny. Rozdiel v cene nevykazujú, pretože prakticky žiaden nie je. Samozrejme, výnimka môže už ako obvykle potvrdiť pravidlo, no z mojej osobnej skúsenosti tomu tak nebolo.

004 011 021

 

 

ZDIEĽAŤ
Predchádzajúci článokAké sú slovenské Pieniny
ďalší článokV Benátskej lagúne straší
Som osemnásťročná študentka španielskeho bilingválneho gymnázia a pochádzam zo Žiliny. Ku cestovaniu ma už od narodenia vychovávali rodičia a pokračuje to tým, že mi škola ponúka účasť na rôznych projektoch, vďaka čomu občas spoznám nejaké nové zákutia. Okrem cestovania sa venujem súťažnému debatovaniu, ľudským právam a medzinárodným vzťahom.

BEZ KOMENTÁRA

ZANECHAŤ ODPOVEĎ